Takže asi takto... z dokumentu vyplýva, že je vedecky preukázané, ako náš mozog plne kontroluje naše činy a rozhodnutia t.j. naše činy ako keby boli vopred determinované... a my si iba volíme čo a kedy spravíme.
Ale poďme po poriadku... išlo o nezávislé výskumy v Nemecku a v USA, kde sa na analýze pomocou počítačového tomografu snažili nájsť koreláciu medzi poškodením mozgu a asociálnym správaním ľudí. Magnetickou rezonanciou bolo preukázané na vzorke trestancov za násilnú činnosť, že ich predné mozgové laloky pracujú oslabene, menej, jednoducho vykazujú zníženú činnosť. Tieto oblasti mozgu totiž ovládajú predstavivosť, vôľu a empatiu. Ak má niekto takéto postihnutie svojho mozgu, tak si vie omnoho ťažšie predstaviť, ako veľmi môže svojim konaním niekomu druhému ublížiť a aké následky môže mať sociálne nevhodný typ správania aj pre neho samotného.
Hmm... takže z toho vyplýva, že síce dokážeme vcelku dobre vnímať krivdu a utrpenie svoje, ale nemáme schopnosť to isté precítiť teoreticky, pokiaľ sa to týka inej osoby... ako keby sme teda niesli aj menšiu zodpovednosť za svoje činy, lebo ich následok sme neboli schopní vopred predvídať resp. iba v zníženej miere.
Ok. Boli tam popísané dva spôsoby ako dochádza k zníženej činnosti predných mozgových lalokov. Jeden z nich je úraz alebo choroba (napr. mozgový nádor). V spomínanom dokumente bolo vyslovené odvážne tvrdenie, podľa ktorého mozgový chirurg po vykonaní takéhoto zákroku môže stanoviť, do akej miery sa dá predpokladať psychologická zmena osobnosti pacienta po vykonaní úspešného zákroku. To v praxi znamená, že dotyčný sa vlastne nezavinene stáva agresívnejším a tým pádom nebezpečnejším pre spoločnosť. U týchto ľudí vzniká teda určitá predispozícia k páchaniu násilných trestných činov...
Druhý spôsob je ... ako v holyvúdskych filmoch... ťažké detstvo :-) Konkrétne tam pokusom na myšičkách preukázali, že ak ich v rannom štádiu života odkladali pravidelne do izolovaných plastových kaslíkov, tak v dospelom veku vykazovali iné charakteristiky ako ostatné myšky vyrastajúce v harmonickom rodinnom prostredí. Boli výrazne hyperaktívnejšie so sklonmi k agresivite. Takže ak ste v detstve utrpeli psychickú traumu... vitajte v klube.
Dovolím si teraz doplniť aj tretí spôsob, ako sa dá k takémuto postihnutiu dostať a to geneticky. Je pravdepodobné, že znížená činnosť prednej časti mozgu sa dá aj zdediť... a to je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo som založil na tomto blogu Klub emocionálnych tupcov. Mám totiž dve hyperaktívne deti, ktoré sa evidentne s problémami zaraďujú do spoločnosti.
Vedci sa vraj snažia prísť na to, akou terapiou je možné takýchto ľudí adaptovať pre bežný život... asi by to bol dosť významný objav, ktorý by nielenže znížil kriminalitu, ale uľahčil by život aj nám... postihnutým emocionálnou tuposťou. V opačnom prípade nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti na základe testu na magnetickom rezonátore budeme zaradení na život do akéhosi geta, aby sme neznepríjemňovali a neohrozovali život normálnym tzv. neurotypickým ľuďom.
Komentáre
Zaujímavé...
milý ket-šéf, ghetá pre odlišných tu už boli, vravelo sa im...
O čo ti ide, milý zakladateľ KET, hm?
Mona, ak prijmeme predpoklad, že slobodnej vôle niet...
Neviem, na základe čoho si prišla k názoru, že slobodnej vôle niet (genetika? memetika? teória sebeckých replikátorov?) a prečo ti vadí (náboženský) koncept slobodnej vôle (dúfam, že objasníš :)), no mne osobne sa vidí, že tento smer uvažovania je (potenciálnou) cestou do pekla...
Slobodná vôľa v takom rozsahu...
Voľba človeka nikdy nebude celkom slobodná a vždy bude ovplyvnená takými faktormi, ktoré ty sám nemôžeš nijako ovplyvniť, a ktoré prakticky predurčujú tvoju voľbu. Jednak je to prípad opísaný v článku, druhak napríklad ohrozenie života, v ktorom sa ocitneš nie vlastnou vinou (napr. vojna, prepadnutie a pod.), kedy si postavený pred voľbu zabiť alebo byť zabitý (pud sebazáchovy je silnejší, než ideológie) a takto by sme mohli uvažovať ďalej.
Áno, pripúšťam, že toto poznanie môže spôsobiť revolúciu v nazeraní na ľudský život a na hodnoty, ktorými sa riadi naša kultúra, na princípy, ktoré zabezpečujú fungovanie spoločnosti.
Pokračovanie...
Mona, teba čítam pozorne vždy... :)
Inými slovami, tá miera a rozsah sú len prípadná alternatíva k základnému a preferovanému tvrdeniu, že „slobodná vôľa človeka neexistuje“.
Súhlasím, že voľba človeka nikdy nie je a asi ani nebude celkom slobodná, že je a bude limitovaná rôznymi málo ovplyvniteľnými faktormi, no vravieť o „praktickom predurčení voľby“ je dosť silné tvrdenie.
V praktickom živote sú také prípady (dľa môjho odhadu) menej časté než prípady, kedy človek v istom rozsahu slobodnú voľbu urobiť môže.
Vonkajšie okolnosti ako vojna, prepadnutie, prírodná katastrofa a pod. majú predsa len inú povahu než napríklad tvrdenie, že človek je iba bezmocný vehikel génov a mémov, ktoré si s ním robia absolútne, čo chcú...
Ak pripúšťaš, že poznanie a priznanie neexistencie slobodnej vôle môže spôsobiť revolúciu v nazeraní na ľudský život či na hodnoty a pricípy, ktorými sa riadi naša kultúra, tak ja si dovolím voči tejto hypotéze postaviť antitézu, že by šlo skôr o KONTRArevolúcia, ktorá by (možno) zmietla z povrchu zemského to, čo ľudstvo v potu tváre a za cenu veľkých obetí dobýja posledných 5-6 tisíc rokov (napríklad morálku s jej kritériami dobrého a zlého, presvedčenie o voľbe a jej proťajšku zodpovednosti, a i.).
Tvrdenie, že človek je stroj či mechanizmus...
Morálka?
Ako sa ľudstvo vysporiada so svojimi poznatkami o sebe, to sa neodvážim tvrdiť. Ale jedno je pravdepodobné - bude ich musieť zohľadniť v princípoch fungovania spoločnosti.
Možno dokonca príde aj k tomu, že spoločnosť si začne pripúšťať fakt, že ľudia si nie sú rovní. Kto vie...
Možno by nás rozsúdil pokus...
Osobne sa domnievam, že ak človeka vystavíš nejakej situácii, zachová sa presne tak, ako ho k tomu predurčujú jeho telesné a duševné schopnosti. Teda na základe ich skúmania, vieš predpovedať, ako sa daný človek zachová.
Mona, ak vravím o morálke, nemám na mysli...
Viem, morálka nie je stav, tvorba princípov morálky je proces, ktorý nikdy nekončí.
Stret a súťaženie ideí západnej a východnej morálky považujem za užitočný a produktívny.
Ak si spoločnosť začne pripúšťať (zjavný) fakt, že ľudia si nie sú rovní, bude to len dobre...
No desím sa dôsledkov paradigmy, že ľudia nie sú za svoje konanie zodpovední...
Mona, vôbec si nemyslím, že by nás mal rozsúdiť...
A že človek sa pri vystavení nejakej situácii „zachová presne tak, ako...“?
Tomu neverím, a ak predsa, tak len v pravdepodobnostnom zmysle...
To zatiaľ nehrozí...
Podľa nejakých štatistík má človek v roku 3000 vyrobiť prvý umelý mozog, takže.. ;)
Pokus treba
A práve preto by sa hodil pokus. ;) Aby sme zistili, kto z nás je k tej pravde bližšie. Chápeš, praktické overenie si teórie.
Moni, ako zadefinuješ 'blízkosť pravde', hm???
Moni, ďakujem za debatu a prajem príjemný deň. :)
Osobná zodpovednosť...
OK, Hogo...
Moni, a ako by si si predstavoval polemiku?