...v krátkosti popíšem záver epizódy, v ktorej Ros musí obľúbenú opičku Marcela poslať do zoologickej záhrady v San Diegu a všetci sa s ňou lúčia na letisku... vtedy pristúpi k Rosovi Džoui, položí mu ruku na plecia a snaží sa mu prejaviť účasť slovami, že to je iba opica... a keďže nevie, čo má ešte povedať, Ros mu navrhne, aby jednoducho povedal, čo cíti ... Džoui sa zamyslí a vytresne svoj pocit: Som hladný : )
spôsob takéhoto fungovania vyznieva zrejme veľmi egoisticky a iba zriedkakedy smiešne, v tomto seriáli je však emocionálna tuposť stvárnená milo a zábavne
Komentáre
Polla mňa...
presne tak, nehovorím tu o úplnej absencii emócií
ide mi skôr o hľadanie východiska a riešení, ktoré by fungovali a aj pomohli
ďakujem
ET, pojmy 'emočná tuposť' a 'emočný tupec'...
usiluješ sa to síce (dľa mňa neúspešne) maskovať či zľahčovať tým, že medzi emočných tupcov radíš (úprimne?) aj sám seba, no blen v ústach zostáva...
téma tvojho blogu je vcelku zaujímavá, no spôsob jej uchopenia je (pre mňa a aspoň zatiaľ) na hranici prijateľnosti a možno i kus za ňou, i keď nie som príliš útlocitný.
Emocne najtupsi
Ramasak
:D :D :D
Ramasak, Mona, z ktoréhože konca praxe...
Z horného Hogo, z horného...